Q ARCH�V

HOME

• Q ARCH�V

• Pr�hovor An�i Dau��kovej

T�MY:

• Islam a homosexualita
• Coming out a jeho psychosoci�lne aspekty - Mgr. Ivana �ervenkov�
• Homosexualita v kult�re - Roman Martinec o predn�ke Martina C. Putnu
• Ne�tandartn� zv�zky v biblickej trad�cii - Doc.Dr.Jozef Pavlovi�, CSc.
• Gejovia v�chodnej Eur�py v tieni paragrafov
• Homosexualita v arm�de?
• Homosexualita vo filme
• Rozhovor so �amanom
• Gay Film Festival Slovakia

PROFILY:

• Mezipatra
• Freddie Mercury: L�ska zab�ja
• Vzostup a p�d Donny Summer
• Leonard Bernstein (1918-1990)
• Portr�t Oscara Wildea
• Jimmy Somerville

Copyright:


Powered by:


Created by:


Statistics:

Homosexualita vo filme

Ned�vno vy�iel v t��denn�ku TV komplet zauj�mav� �l�nok na pokra�ovanie, t�kaj�ci sa stv�rnenia t�my homosexuality na filmovom pl�tne (pod n�zvom Sto rokov homosexulity vo filme, ��slo 14, 15, autorkou je Stanislava Kleimanov�). �l�nok n�m pribudol do arch�vu a my uverej�ujeme jeho skr�ten� verziu.

Prv� kratu�k�, mo�no nechtiac homosexu�lne laden� film stvoril v roku 1895 kinetoskop Thomasa Alvu Edisona. I ke� i�lo zrejme len o snahu dok�za�, �o z�zra�n� skrinka dok�e, a objekty boli nepodstatn�, tento nieko�komin�tov� z�ber na dvoch chlapcov, tancuj�cich od p�sa nah�ch, bol prvou lastovi�kou. Prv�m filmom, ktor� sa otvorene zaoberal homosexualitou, bola sn�mka Anders als die Andrern (r. Richard Oswald, Nem. 1919) o dvoch milencoch na plese homosexu�lov. Homosexualita sa v�ak stala na dlh�� �as tabuizovanou t�mou, ktorej sa filmov� tvorcovia venovali len margin�lne a ojedinele. V�nimkou je �al�� nemeck� film Zweite Welten (r. Gustaf Grundgense, Nem. 1940), ktor� vznikol prekvapuj�co v �ase, ke� nacistick� re�im prenasledoval homosexu�lov. Film zobrazuje nevinn� ��bostn� pr�beh dvoch chlapcov a dvoch diev�at, pracuj�cich cez letn� pr�zdniny na statku.

V 60., a najm� v 70. rokoch sa homosexualita kone�ne dost�va na pl�tna k�n. Homosexu�li s� vykreslen� ako �ud�ci (queer = �udn�, ale aj tepl�), vydedenci spolo�nosti, v hor�om pr�pade ako bezcitn� netvori, vrahovia a delikventi, citovo nevyrovnan�, po�utovaniahodn� trosky.

V roku 1961 vznikol vo Ve�kej Brit�nii film Obe� (Victim, r. Basil Dearden). V �om Dirk Bogarde stv�rnil uzn�van�ho obhajcu, ktor� sa pre vz�ah s mlad�m tul�kom stane obe�ou vydierania. Podobnou sn�mkou, len s tragickej��m koncom bol film N�hle, minul� leto (Suddenly Last Summer, r. Joseph L. Mankiewicz, USA 1959), v ktorom mlad� �ena (Elizabeth Taylorov�) pre�ije traumatick� sk�senos�: b�snik (Montgomery Clift) so sklonom k homosexualite zneu�ije domorod�ch chlapcov. Chlapci ho zabij�, na �o sa mlad� d�ma mus� pozera�.

Sn�mka Nede�a, prekliata nede�a (Sunday, Bloody Sunday, r. John Schlesinger, VB 1973) opisuje dev� dn� vz�ahu �idovsk�ho lek�ra k bisexu�lnemu mlad�kovi, ktor� ho nakoniec bezcitne odkopne.

V roku 1977 mala na nemeckej stanici ARD premi�ru dr�ma S�vislos� (Die Konsequenz, r. Wolfgang Petersen), ktor� rozpr�va ��bostn� pr�beh b�val�ho v�z�a Martina a 16-ro�n�ho syna dozorcu. Rodi�ia ml�denca s t�m v�ak nes�hlasia a chlapca umiestnia do v�chovn�ho �stavu. Po nevydarenom pokuse o samovra�du Martin kon�� na psychiatrickej klinike. Verejnos� bola �okovan� surovos�ou n�metu a naturalistick�m zobrazen�m ur�it�ch sc�n a premi�ra sa stala skuto�nou "senz�ciou".

Thriller Na love (Cruising, r. William Friedkin, USA 1980) vyvolal zase protesty a nepokoje homosexu�lnej komunity v cel�ch USA. Hlavn� hrdina Steve (Al Pacino) p�tra po brut�lnom vrahovi v newyorsk�ch gejkluboch �pecializovan�ch na sadomasochistick� klientelu. Zlo�inca s�ce n�jde, ale pobyt v homosexu�lnych kruhoch m� negat�vny dopad na jeho psychiku a napokon sa st�va s�m vrahom.

Vo franc�zskom filme Zveden� mu� (L�Homme blesse, r. Patrice Ch�reau 1983) sa nesk�sen� Henri dost�va kv�li milovan�mu Jeanovi a� na dno - do sveta prostit�cie a zlo�inu. Jean ho ustavi�ne zr�dza, a ke� kone�ne d�jde k vyt��en�mu ��bostn�mu aktu, Henri ho v z�chvate �iarlivosti zavra�d�.

V 80. rokoch sa na homosexu�lov za�alo nazera� inak. Prestali by� zobrazovan� ako afektovan� fig�rky v ru�ovom, hovoriace fistulou a kr�tiaci zadkom. V tomto obdob�, ak ner�tame s��asnos�, vznikli najlep�ie filmy s homosexu�lnou tematikou v dejin�ch kinematografie.

Zn�mi herci spo�iatku odmietali �lohy homosexu�lov, aby ich publikum n�hodou neupodozrievalo. Prv�, kto prelomil t�to bari�ru, bol v tom �ase popul�rny Harry Hamlin v dr�me Making love (r. Arthur Hiller, USA 1982); vystupuje tu v �lohe �enat�ho mu�a, ktor� sa za��bi do in�ho mu�a.

V polovici 80. rokoch vzniklo nieko�ko pozoruhodn�ch filmov vo Ve�kej Brit�nii. Vo filme In� krajina (Another Country, r. Marek Kanievski 1984) Guy Benneth (Rupert Everett) spom�na na roky mladosti a na svoju �kolsk� l�sku Tommyho. Vo filme Moja prekr�sna pr��ov�a (My Beautiful Laundrette, r. Stephen Frears 1985) mlad� Pakistanec Omar a nezamestnan� Angli�an John obnovuj� mal� pr��ov�u, pri�om sa medzi nimi vyvinie vz�ah. Tret� britsk� film, ktor� mus�me spomen��, je Maurice (r. James Ivory 1987) o dvoch �tudentoch, ktor� si jedn�ho d�a uvedomia, �e ich sp�ja viac ako priate�stvo (jedn�ho z nich si zahral Hugh Grant).

Aj v in�ch �t�toch sa nakr�caj� filmy s gejskou tematikou. V Austr�lii hr� Russel Crowe v melodr�me Suma pocitov (Sum of us, r. Kevin Dowling 1994) homosexu�la, ktor� h�ad� objekt svojej t��by. V �panielsku Perdo Almod�var v roku 1987 nato�il film Z�kon t��by s Antoniom Banderasom a Bertrand Blier vo Franc�zsku v roku 1986 kom�diu Tenue de Soir�e s G�rardom Depardieum.

Osobitn� kapitolu tvoria filmy s t�mou AIDS. Prv�m v�znamnej��m z nich bola dr�ma Poh�adnice na rozl��ku (Parting Glances, r. Bill Sherwood 1986), v 90. rokoch to boli najm� filmy Longtime Companion (r. Norman Ren� 1990), Filadelfia (r. Jonathan Demme 1993), Jeffey (r. Christopher Ashley 1994) a Posledn� ve�ierok (It�s My Party, r. Randal Kleiser 1995) - v�etky nakr�ten� v USA.

Od polovice 90. rokov sa zdalo, �e film�ri str�caj� in�pir�ciu. U� tu boli filmy o coming oute, o AIDS, filmy, v ktor�ch hrali zn�mi herci. Ale nie�o tu predsa nebolo - skuto�n� pr�behy �ud�, ktor� vtedy, ke� sa stali, nemohli by� nakr�ten�.

Tragick� vz�ah franc�zskych prekliatych b�snikov Arthura Rimbauda a Paula Verlaina boli hlavnou my�lienkou filmu �pln� zatmenie (Total Eclipse, r. Agnieszka Hollandov�, VB/Fr. 1995), v ktorom si zahral Leonardo DiCaprio. �ivot sl�vneho anglick�ho spisovate�a Oscara Wilda sa zase rozhodol sfilmova� Brian Gilbert v lapid�rne pomenovanej sn�mke Wilde (VB/Nem./Jap. 1997).

Ako poznamen�va autorka na z�ver, preh�ad filmov zobrazuj�cich �ivoty a myslenie homosexu�lov nie je ani z�aleka vy�erpan� a tak�to filmy bud� nepochybne vznika� aj �alej. S�hlas�m s jej n�zorom, �e tak�to filmy treba nakr�ca�, aby osvetlili myslenie heterosexu�lnej v��iny. Len by som chcel doda�, �e tieto filmy vznikaj� aj pre homosexu�lnu men�inu, aby ke� m� niektor� gej chu� si pozrie� napr�klad ��bostn� pr�beh, nemusel sa pozera� iba na bozk�vaj�cich sa heterosexu�lov.

rm