Sl�vny dirigent Newyorskej filharm�nie a hudobn� skladate�, ktor�ho muzik�l West Side Story pozn� sn�� ka�d� kultivovan� �lovek. S in�m sl�vnym skladate�om, Georgeom Gershwinom, ich sp�jala l�ska k hudbe. Obaja boli hudobn� g�niovia, ve�mi sl�vni, ve�mi pekn�, a navy�e o oboch sa �u�kalo o ich n�klonnosti k rovnak�mu pohlaviu. �o sa homosexuality t�ka, o Bernsteinovom s�kromnom �ivote pozn�me viac faktov. Z Flanelovej knihy Gay historie vyber�me:
Nech sa objavil kdeko�vek, jeho impozantn� postava s hrivou �iernych vlasov..., s pohybliv�mi a zmyseln�mi �stami, s pozorn�mi a pobaven�mi o�ami, sa pohybovala ako vo svetle nejak�ho s�kromn�ho reflektoru... Jeho ple� bola s�ce poznamenan� vyr�kami z doby dospievania, ale t�to mal� chybu bohato vyva�oval klasick� vzh�ad: rovn� nos, kr�sne modelovan� �sta, gu�at� brada a tmav� obo�ie dokonale umiestnen� nad hlbok�mi o�ami. Mal ve�k� hlavu a �irok� plecia, ktor� mu dirigovan�m e�te zosilneli. Okrem toho bol vynikaj�ci plavec a dobre hral aj squash. Na druhej strane bol ve�mi impulz�vny, niekedy a� neznesite�n�, navy�e aj vulg�rny.
Kedy sa za�al u Bernsteina sklon k homosexualite, nie je zn�me. Zrejm� v�ak bol u� v roku 1939, ke� absolvoval Harvard. S�m vraj hovoril, �e �kyvadlo lieta zo strany na stranu�, a v�hal, ak� sexualitu si vybra�. Na druhej strane ve�mi t��il po man�elstve a de�och.
U� na Harvarde vypracoval na kurze angli�tiny kompoz�ciu, kde je hlavnou postavou fikt�vny dirigent Eros Mavro, ku ktor�mu �tudent Carl poc�til �ve�k� a mocn� l�sku�. Pri obede Mavro pon�kol �tudentovi na vidli�ke ustricu, pre �ida jeden zo symbolov zak�zan�ho. K vyznaniu do�lo medzi obidvomi a� nesk�r, prostredn�ctvom listov.
Za �tudentsk�ch �ias, v roku 1937, sa zozn�mil s dirigentom gr�ckeho p�vodu Dimitrom Mitropoulisom, vtedy �tyridsiatnikom, ktor� hos�oval v Bostone. Bol to sl�vny mu�, magneticky pr�a�liv�, pre ktor�ho boli podobn� vz�ahy prijate�n�, norm�lne a prirodzen�. Mnoh� ich spolo�n� priatelia vyhl�sili, �e medzi oboma mu�mi pri�lo okrem priate�sk�ho i k int�mnemu zbl�eniu.
V skuto�nosti Bernsteina pri�ahovali viac chlapci ako star�� mu�i. Jeho vz�ah so �tudentom Byronom Brayom (po�as Bernsteinovho hos�ovania v Rochestri) s�ce trval iba kr�tko, ale ostali potom dlho dobr�mi priate�mi.
V roku 1942 si dirigent Serge Koussevitzky, ktor� bol vtedy ve�kou hviezdou, vybral Bernsteina sa svojho n�stupcu, a okrem toho aj ako �en�cha pre svoju dc�ru Kiki. Na dohodnut� sch�dzku s Kiki v�ak Bernstein nepri�iel. Na druh� de� ho Kiki vyh�adala a na�la ho v spolo�nosti nejak�ho dlh��a. Bernstein nie�o zamumlal, �e �sa vydal na celono�n� horolezeck� v�stup�, a nesk�r sa jej priznal: Ja som toho chlapca zviedol.
Hovor� sa, �e v roku 1947 rada Rochesterskej filharm�nie neanga�ovala Bernsteina na dirigentsk� miesto pr�ve kv�li re�iam o jeho homosexualite. E�te rok predt�m sa s�ce zasn�bil, trvalo mu v�ak dlh�ch 5 rokov, k�m do�lo aj k uzatvoreniu sob�a. Bernsteinova sestra Shirley uviedla, �e �sa podrobil mnoh�m lie�eniam, aby sa rozhodol pre jedno alebo pre druh�. Chcel dosiahnu� zmierenie so sebou, �i u� ako homosexu�l, alebo heterosexu�l.� Ist� jeho priate� si spomenul na rozhovor s Bernsteinom v tomto obdob�, v ktorom ozna�il svoju homosexualitu za prekliatie, od ktor�ho ho zachr�nilo man�elstvo. Nie na dlho.
Bernsteinovi sa postupne narodili dc�ra a syn, ale u� od roku 1955 sa mno�ili zvesti o jeho intenz�vnom z�ujme o chlapcov. Tak�to sk�senos� uviedol i jeden fotograf, ktor� mal Bernsteina fotografova� pred jeho koncertn�m vyst�pen�m: �Za�al som mu vyklada�, ak� k nemu c�tim �ctu a ako som sa ho ob�val. Zap�sobilo to ako k�zlo, a� pr�li�. Povedal mi: ,Po� sem, d�me si pusu.� Toto som pr�ve na mysli nemal, ale urobil som chybu, �e som sa pohol smerom k nemu. C�til som jeho ruky v�ade a len s n�mahou sa mi podarilo vymani� sa.� �al�� jeho priate� rozpr�val, ako natrafil na Bernsteina, �ako sa na chodbe obj�ma s kr�snym dvadsa�ro�n�m chlapcom�, zatia� �o jeho �ena sedela v ob�va�ke. Ke� sa jej op�tal, �o tam rob�, povedala: �Cel� �ivot �ak�m na Lennyho.� Ke� sa jej pri inej pr�le�itosti op�tal maliar Daniel Schwartz, ktor� ju u�il ma�ova�, pre�o to�ko kr�snych a kultivovan�ch �ien �ije v man�elstve s homosexu�lmi, odpovedala mu, �e na sexualite a� tak ve�mi nez�le��. Priznala, �e jej mu� �m� priate�ov, ale nikdy nepovedala priamo, �e m� milencov�. V roku 1976 do�lo k najv��iemu man�elsk�mu konfliktu: Felicia na�la svojho mu�a v posteli so �t�hlym, mlad�m chlapcom. Dala mu ultim�tum: bu� chlapec opust� mesto, alebo Felicia vyvol� verejn� �kand�l. Bernstein zareagoval t�m, �e sa po 25-ro�nom man�elstve ods�ahoval a pok�sil sa s Tomom, ako sa ten mlad�k volal, �i� v spolo�nej dom�cnosti. Po nieko�k�ch mesiacoch sa v d�sledku Bernsteinovej n�ladovosti vz�ah rozpadol, a on sa rozhodol vr�ti� k man�elke. T� ho o rok nesk�r opustila nav�dy - zomrela na rakovinu p��c. Man�elkin odchod zn�al Bernstein �a�ko. A� do smrti sa potom nechal obklopova� mlad�kmi. Jedna spev��ka to op�sala: �Boli okolo neho st�le traja alebo �tyria �udia � v�etci ve�mi pr�a�liv� a na vzh�ad celkom rovnak� � aby mu zapa�ovali cigarety, pom�hali do kab�ta a robili, �o bolo treba. Pam�t�m si, ako som raz za�ula: ,Toto ma u� otravuje,� potom si siahol do �st a vybral si most�k. Jeden z t�ch mlad�kov jednoducho natiahol ruku a on mu ho podal.�
