Coming out a jeho psychosoci�lne aspekty
Mgr. Ivana �ervenkov�
Coming out je proces, v r�mci ktor�ho si jedinec prizn�va k emocion�lnej a sexu�lnej n�klonnosti k osob�m rovnak�ho pohlavia, a t�to svoju orient�ciu potom prezentuje i navonok. Samotn� anglick� pojem, ktor� sa ujal i v na�ej slovnej z�sobe, znamen� �vyjs� z vlastn�ho uzavretia, otvori� sa�.
Proces uvedomovania si vlastnej bisexu�lnej alebo homosexu�lnej identity b�va v podmienkach netolerantnej a homof�bnej spolo�nosti �asto komplikovan�. Viacero autorov a autoriek sa zaoberalo, ako tak�to proces prebieha. Naj�astej�ie sa uv�dza Cassovej model, ktor� rozpozn�va 6 �t�di� v�vinu homosexu�lnej alebo bisexu�lnej identity.
Pre prv� �t�dium je charakteristick� zm�tok v sebe � jedinec sa p�ta �Som homosexu�l?�, �asto sa v�ak na�alej pova�uje za heterosexu�la, popr�p. za bisexu�la. Ak m� k veci pozit�vny pr�stup, sna�� sa z�ska� inform�cie o tom, �o to homosexualita vlastne je, napr. ��tan�m literat�ry. �asto sa v�ak nevie so svojou orient�ciou vysporiada�, potl��a svoju identitu, kontroluje svoje spr�vanie, hovor� si: �toto nie som ja�, popr�p. poklad� cel� vec len za ak�si experiment.
V druhom �t�diu doch�dza k porovn�vaniu identity. �lovek m� pocit odli�nosti, odcudzenia od �ud�, ktor�ch poklad� za heterosexu�lnych. �asto chce nadviaza� kontakty s rovnako orientovan�mi, �o poklad� do istej miery pre neho i za nebezpe�n�. M��eme poveda�, �e v tomto obdob�, jedinec str�ca kontinuitu medzi minulos�ou a bud�cnos�ou, preto�e nem� vlastn� identitu.
Nasleduje tolerancia identity. V tomto �t�diu si �lovek za��na uvedomova�, �e je pravdepodobne homosexu�l. Nadv�zuje kontakty s in�mi gejmi/lesbami, no pred heterosexu�lmi sa navonok prezentuje ako heterosexu�l alebo bisexu�l.
V �tvrtom �t�diu �lovek svoju identitu u� nielen toleruje, ale i akceptuje. Hovor� si: �Som gej/lesba a je to OK� a prest�va svoju identitu skr�va�, hoci spolo�nos� poklad� st�le za homof�bnu.
Od tohto �t�dia je u� len krok k hrdosti na identitu a na svoju komunitu, ktor� doprev�dza pocit diskrimin�cie od majoritnej spolo�nosti. Preto sa �asto politicky a in�� anga�uje.
�t�dium synt�zy identity, pre ktor� je charakteristick� pokoj a stabilita, ukon�uje tento v�vin. Jedinec m� d�veru v heterosexu�lnu spolo�nos�. Svoju sexu�lnu orient�ciu vn�ma ako jeden z aspektov svojej osobnosti a v�le�uje ju do ucelenej�ej identity.
Hoci je tento model v�eobecne uzn�van�, �asto b�va i kritizovan�, preto�e s homosexualitou pracuje ako so spolo�ensk�m kon�truktom, a teda proces v�vinu homosexu�lnej a bisexu�lnej identity d�va do z�vislosti na kult�re. Argumenty proti prij�maniu tohto modelu sa s�stre�uj� okolo �tyroch bodov:
Proces v�vinu homosexu�lnej a bisexu�lnej identity nem��e by� normou, takisto ako nem��e by� normou heterosexualita. Nie ka�d� gej/lesba musia prech�dza� t�mito �t�diami.
V�vin identity nie je jednor�zov� z�le�itos�, je variabiln� a plastick�, �asto sa men� po�as �ivota jedinca.
Identita je individu�lna z�le�itos� a nemus� vies� k politick�mu vn�maniu.
Ot�zka zverej�ovania svojej identity z�le�� na ka�dom z n�s, preto�e ka�d� m�me hranice vlastnej identity a s�kromia posunut� niekde inde.
Aj ke� sa pri Cassovej modele hovorilo jedn�m dychom o gejoch, lesb�ch, bisexu�loch a bisexu�liek, treba si uvedomi�, �e v�vin bisexu�lnej identity je v niektor�ch aspektoch odli�n�. Prijatie bisexu�lnej orient�cie je obtia�nej�ie, preto�e ch�ba podpora z gejskej/lesbickej komunity. Od bisexu�lov/bisexu�liek sa o�ak�va, �e vy�sten�m ich comig outu bude gejsk�/lesbick� identita. Ak sa v�ak na�alej identifikuj� ako bisexu�li a bisexu�lky, m��u by� zo strany gejskej/lesbickej komunity kritizovan� za nedostatok odvahy, aby si priznali svoju �skuto�n�� homosexu�lnu identitu.
Predn�ku z d�a 30. 10, 2002 spracoval rm
Viac inform�cii na t�to t�mu n�jdete v publik�cii Nevidite�n� men�ina � �o (ne)vieme o sexu�lnej orient�cii
