V�skum diskrimin�cie na z�klade sexu�lnej orient�cie na Slovensku

Diskrimin�cia v zamestan�

Diskrimin�cia na z�klade sexu�lnej orient�cie sa v na�om s�bore vyskytla aj pri vstupe do zamestnania. 3 % z odpovedaj�cich uv�dza, �e im niekedy bolo odmietnut� pracovn� miesto z d�vodu sexu�lnej orient�cie a �al��ch 7 % respondentov m� tak� podozrenie.

Tabu�ka �. 16: Diskrimin�cia pri prij�man� do zamestnania

po�et percento
�no 7 3
m�m podozrenie 18 7
nie 217 90
spolu 242 100

Graf �. 16:

Postup alebo pov��enie z d�vodu sexu�lnej orient�cie bolo odmietnut� 4 % respondentov. �al��ch 8 % respondentov m� podozrenie, �e sa tak stalo na z�klade sexu�lnej orient�cie.

Tabu�ka �. 17: Odmietnutie pracovn�ho postupu alebo pov��enia

po�et percento
�no 9 4
m�m podozrenie 18 8
nie 209 88
spolu 236 100

Graf. �. 17:

Varovaniu o prepusten� alebo zbaven� funkcie muselo �eli� 7 % respondentov. Alarmuj�ce je, �e cel�ch 6 % respondentov bolo z d�vodu sexu�lnej orient�cie prepusten�ch, zbaven�ch funkcie alebo don�ten�ch od�s� zo zamestnania. Tieto ��sla s� d�kazom, �e diskrimin�cia v zamestnan� na z�klade sexu�lnej orient�cie na Slovensku existuje.

Tabu�ka �. 18: Varovanie pred postihom

po�et percento
�no 16 7
nie 220 93
spolu 236 100

Graf. �. 18:

Tabu�ka �. 19: Prepustenie alebo zbavenie funkcie kv�li sexu�lnej orient�cii

po�et percento
�no 14 6
nie 217 94
spolu 231 100

Graf. �. 19:

Ob�a�ovaniu v zamestnan� muselo �eli� 26 %, resp. ka�d� �tvrt� z op�tan�ch. Naj�astej�ie malo ob�a�ovanie formu vtipkovania alebo vysmievania (v 50 pr�padoch). Pomerne �asto (v 25 pr�padoch) museli respondenti a respondentky �eli� agres�vnym ot�zkam. Z �al��ch foriem ob�a�ovania sa vyskytlo fyzick� n�silie (v 1 pr�pade), vyhr�ky (v 10 pr�padoch), homof�bne zneu��vanie (v 14 pr�padoch), sexu�lne ob�a�ovanie (v 8 pr�padoch) a in� formy (8 pr�padov).

Tabu�ka �. 20: Ob�a�ovanie v zamestnan�

po�et percento
�no 61 26
nie 177 74
spolu 238 100

Graf �. 20:

Potrebu skr�va� sexu�lnu orient�ciu, alebo o nej ml�a� vo v�etk�ch zamestnaniach m� a� 55 % respondentov. 34 % respondentov m�, alebo malo t�to potrebu v niektor�ch zamestnaniach. Len 11 % op�tan�ch uviedlo, �e tak�to potrebu nec�ti.

Tabu�ka �. 21: Potreba skr�va� sexu�lnu orient�ciu v zamestnan�

po�et percento
vo v�etk�ch zamestnaniach 130 55
v niektor�ch zamestnaniach 81 34
nie 26 11
spolu 237 100

Graf �. 21:

V s��asnom zamestnan� svoju sexu�lnu orient�ciu skr�va pred v�etk�mi zamestnancami vy�e polovica respondentov a respondentiek (52 %) Pred niektor�mi zamestnancami skr�va sexu�lnu orient�ciu 35 % respondentov. Orient�ciu v s��asnom zamestnan� neskr�va 13 %.

Tabu�ka �. 22: Skr�vanie sexu�lnej orient�cie v s��asnom zamestnan�

po�et percento
pred v�etk�mi zamestnancami 119 52
pred niektor�mi zamestnancami 82 35
neskr�vam 31 13
spolu 232 100

Graf �. 22:

Zd� sa, �e op�tan� pokladaj� za najnebezpe�nej�ie odkry� svoju sexu�lnu orient�ciu pred zamestn�vate�mi alebo nadriaden�mi - a� v 160 pr�padoch uv�dzaj�, �e pred nadriaden�mi svoju sexu�lnu orient�ciu skr�vaj�. V 123 pr�padoch skr�vaj� orient�ciu pred ostatn�mi zamestnancami, v 109 pr�padoch pred klientmi a v 95 pr�padoch pred z�kazn�kmi. Z uveden�ch �dajov je zrejm�, �e ve�k� v��ina gejov a lesieb poklad� za nebezpe�n� otvorene hovori� o svojej sexu�lnej orient�cii, a to najm� pred t�mi osobami, zo strany ktor�ch m��e pr�s� nejak� postih. Z �dajov v tabu�k�ch a grafoch �. 16 a� 20 vidno, �e toto nebezpe�enstvo je naozaj re�lne. Zistili sme v�ak, �e medzi otvorenos�ou o sexu�lnej orient�cii v zamestnan� a diskrimin�ciou neexistuje priama s�vislos�. To by sa dalo interpretova� aj tak, �e pr�slu�n�ci homosexu�lnej men�iny vo v��ine pr�padov dok�u odhadn��, kedy a v ktor�ch pr�padoch je bezpe�n� svoju sexu�lnu orient�ciu neskr�va� a kedy by sa jej odhalen�m vystavili nebezpe�enstvu.

Niektor� pr�klady diskrimin�cie v zamestnan�:

(gej, vek 26 � 40 rokov) Pri podan� �iadosti o zamestnanie v miestnom ve�kosklade bola moja �iados� roztrhnut� osobne majite�om/podnikate�om v mojej pr�tomnosti, s jeho slovn�m vyjadren�m, �e "buzerantov" tun� nezamestn�vam.
(lesba, vek 18 � 25 rokov) ��f sa b�l straty odberate�ov, ak zistia, �e obchodn� z�stupky�a je lesba.
(gej, vek 18 � 25 rokov) Mal podozrenie, �e do�lo k diskrimin�cii na z�klade sexu�lnej orient�cie. Povedali mi, �e profesia, o ktor� sa uch�dzam, potrebuje "tvrd�ch chlapov, nie cint�avky".
(gej, vek 18 � 25 rokov) Pracujem v spolo�nosti, ktor� je 100 % dc�rou ist�ho leteck�ho dopravcu. Ja ako zamestnanec m�m n�rok na ur�it� z�avu z leteniek. Priate� tak�to mo�nos� z�avy, bohu�ia�, nem��e vyu�i�, napriek tomu, �e je m�j partner a �e som dal pre firmu vyhl�senie, �e v spolo�nej dom�cnosti �ijeme minim�lne 6 mesiacov. Tak�to vyhl�senie od v�s firma po�aduje, ak chcete, aby niekto, s k�m �ijete, mohol vyu�i� z�avu na letenku. Heterosexu�lne p�ry (nemusia by� zosob�en�) tak�to z�avu m��u vyu�i�, pokia� jeden z dvojice pracuje vo firme. Partneri gejov a lesieb t�to mo�nos� nemaj�. Neexistuj� ani v�nimky, za ak�ch by sa poskytla z�ava pre partnera. Povedali n�m, �e tieto z�avy neplatia "for the same sex".
(lesba, vek 26 � 40 rokov) Moja nadriaden� v psychologickej poradni, kde som pracovala, i�la za riadite�om s t�m, �e by som nemala ma� diev�at� ako klientky, preto�e som lesba.
(gej, vek 41 � 50 rokov) I�lo o d�le�it� diplomatick� miesto. Bol som vyraden� z rozhodovania pr�ve pre moju orient�ciu. Okrem toho i�lo o d�le�it� zahrani�n� st�, kde rozhoduj�ci org�n dostal nejak�m sp�sobom t�to inform�ciu.
(gej, vek 26 � 40 rokov) I�lo o zotrvanie vo v�znamnej ved�cej funkcii - d�vody sa na�li, samozrejme, in� (to nie je probl�m na reformuj�com sa pracovisku), ale bolo mi nazna�en�, �e pre pracovisko m��e by� nebezpe�n�, ak sa preval� moja orient�cia. Bolo mi to nazna�en� �lenom vedenia medzi �tyrmi o�ami, aby neexistovali ani len svedkovia.