V�skum diskrimin�cie na z�klade sexu�lnej orient�cie na Slovensku

Diskrimin�cia v sf�re slu�ieb

5 % z celkov�ho po�tu respondentov a respondentiek uv�dza diskrimin�ciu pri poskytovan� zdravotnej starostlivosti. S cie�om vyhn�� sa diskrimin�cii skr�va pred lek�rmi a zdravotn�m person�lom svoju orient�ciu 72 % op�tan�ch, pri�om 50 % tak rob� v�dy, 22 % niekedy. Vzh�adom na to, �e sexu�lny �ivot sa t�ka �loveka ako biologick�ho celku a je ukotven� aj vo fyziologick�ch aj psychofyzick�ch procesoch, nemo�no vyl��i�, �e tak�to utajovanie nesie so sebou rizik� pre zdravie pacienta.

Tabu�ka �. 25: Diskrimin�cia v zdravotn�ctve

po�et percento
�no 12 5
nie 230 95
spolu 242 100

Graf �. 25:

Tabu�ka �. 26: Skr�vanie sexu�lnej orient�cie pred pracovn�kmi v zdravotn�ctve

po�et percento
�no 121 50
niekedy 53 22
nie 68 28
spolu 242 100

Graf �. 26:

Uv�dzame nieko�ko pr�padov diskrimin�cie v zdravotn�ctve:

(lesba, vek 51 � 60 rokov) Gynekol�g ma poni�oval, �e som lesba, ke� som e�te st�le panna, a povedal, �e sa treba vyda� a rodi� deti.
(gej, vek 18 � 25 rokov) Chcel som pom�c� t�m, �e darujem krv, ale klauzula na dotazn�ku mi to znemo�nila. A ako mi povedala sestra, krv zober� od ka�d�ho, len nie od homosexu�la a osoby, ktor� prekonala hepatit�du.
(gej, vek 18 � 25 rokov) Mal som zdravotn� probl�m a lek�r, ktor� sa dozvedel, �e som gej, uzavrel diagn�zu do psychologickej roviny, lebo vraj "nie som v poriadku du�evne, preto m�m zdravotn� probl�my s bruchom a �al�dkom".
(gej, vek 26 � 40 rokov) Lek�r ma odhov�ral od homosexu�lnej orient�cie, vyhr�al sa, �e zverejn� moju orient�ciu v �kole a rodine. Intrigy vo�i partnerovi.

78 % respondentov a respondentiek skr�va svoju orient�ciu pred susedmi, majite�mi domu/bytu, z obavy, aby nepri�li o b�vanie, resp. sa vyhli nepr�jemnostiam.

7 % malo probl�my s ubytovan�m; naj�astej�ie �lo o odmietnutie ubytova�, slovn� oso�ovanie a slovn� ob�a�ovanie.

Podobn� probl�my maj� aj gejsk� a lesbick� organiz�cie pri h�adan� nebytov�ch priestorov pre svoje kancel�rie, arch�vy, miesta stret�vania. Existuj� pr�pady, ke� z t�chto d�vodov gejsk� alebo lesbick� organiz�cia neupres�uje svoje zameranie a uv�dza ako svoju �innos� napr�klad poradenstvo pre drogovo z�visl�ch alebo inak znev�hodnen�ch mlad�ch �ud� a pod.

Mimochodom, in� men�iny, u ktor�ch sa identita ned� skry�, maj� podobn� sk�senosti: Na to, aby men�inov� ob�an z�skal priazniv� (resp. nediskriminuj�ci) postoj svojho okolia, mus� vynalo�i� ove�a viac �silia a sp��a� ove�a n�ro�nej�ie krit�ri� ne� jeho/jej v��inov� spoluob�ania.

Tabu�ka �. 27: Diskrimin�cia pri ubytovan�

po�et percento
�no 17 7
nie 227 93
spolu 244 100
Graf �. 27:

Nieko�ko pr�kladov diskrimin�cie v sf�re b�vania:

(lesba, vek 51 � 60 rokov) Susedia sa ma trvalo sna�ili vystrnadi� vyhr�kami, �e ma udaj� na pol�cii, �e som lesba a �e �ijem na �ierno u svojej partnerky (ofici�lnej majite�ky bytu).
(bisexu�lka, vek 18 � 25 rokov) Ak si v niektor�ch zariadeniach chcete prenaja� izbu (�ena + �ena) a neskr�vate orient�ciu, m��e sa sta�, �e v�s neubytuj�.
(lesba, vek 26 � 40 rokov) Chcela som sa ubytova� s priate�kou v men�om meste na Slovensku v hoteli, iba na n�s zazerali, nakoniec sa vyjadrili, �e nemaj� miesta.
(gej, vek 26 � 40 rokov) Pracovn��ka recepcie hotela XY ma odmietla s priate�om ubytova�, aj ke� som mal rezervovan� izbu, vraj z d�vodu, �e som Bratislav�an. Predt�m som tam bol asi u� 4 x ubytovan�.
(gej, 41 � 50 rokov) Niektor� kolegovia, ktor� tu�ia moju orient�ciu, napr. odmietli b�va� so mnou v dvojposte�ovej izbe.

Tabu�ka �. 28: Skr�vanie sexu�lnej orient�cie pred susedmi, majite�mi bytu alebo domu

po�et percento
�no 189 78
nie 53 22
spolu 242 100

Graf �. 28: