• �vod
• Ciele a metodika v�skumu
• Charakteristika s�boru
• Skr�vanie sexu�lnej orient�cie
• N�silie a ob�a�ovanie
• Diskrimin�cia v zamestnan�
• Diskrimin�cia v arm�de
• Diskrimin�cia v sf�re slu�ieb
• Diskrimin�cia vo verejn�ch priestoroch
• Emigr�cia kv�li sexu�lnej orient�cii
• Diskrimin�cia v cirkvi
• Diskrimin�cia v rodine
• �o s diskrimin�ciou?

Copyright:


Powered by:


Created by:


Statistics:

V�skum diskrimin�cie na z�klade sexu�lnej orient�cie na Slovensku

Ciele a metodika v�skumu

Ciele

V�skum m� za cie� v prvom rade pouk�za� na fakt, �e diskrimin�cia na z�klade sexu�lnej orient�cie na Slovensku existuje. V druhom rade je jeho cie�om zmapova� charakter a rozsah tejto diskrimin�cie. Aj ke� na Slovensku neexistuj� z�kony, ktor� by sexu�lne men�iny diskriminovali priamo, je zrejm�, �e situ�cia v be�nom �ivote je in�. Lesby, gejovia, bisexu�li a bisexu�lky s� ka�dodenne vystavovan� stresuj�cim faktorom r�zneho druhu, ktor� s� pre LGB men�inu �pecifick�. Aj ke� niektor� diskrimina�n� spr�vanie sa t�ka aj �lenov in�ch men��n, vzh�adom na existuj�cu homof�biu spolo�nosti maj� �lenovia LGB men�iny �pecifick� postavenie v spolo�nosti. Nemaj� toti�, na rozdiel od in�ch men��n, oporu ani v rodine, pr�buzenstve a pod., nehovoriac u� o tom, �e sexu�lna orient�cia nie je taxat�vne uveden� v �stave SR ani v Ob�ianskom z�konn�ku, tak�e t�to men�ina �de jure� vlastne neexistuje.

Aj ke� je mapovanie problematiky diskrimin�cie sexu�lnych men��n na Slovensku unik�tnym v�skumom, v �iadnom pr�pade ho nemo�no pova�ova� za h�bkov� a vy�erp�vaj�ci. Je sk�r prvou lastovi�kou v oblasti sk�mania konkr�tnych prejavov spolo�enskej homof�bie a jej dopadu na homosexu�lnu a bisexu�lnu men�inu. D�fame, �e sa stane u�ito�n�m n�strojom v�etk�m �udskopr�vnym subjektom, ktor�m z�le�� na vybudovan� skuto�ne rovnopr�vnej a nediskriminuj�cej ob�ianskej spolo�nosti.

Metodika

Na v�skum bol pou�it� �peci�lne vytvoren� dotazn�k, ktor� okrem v�eobecn�ch inform�ci� ako napr�klad sexu�lna identita a vek obsahoval ot�zky t�kaj�ce sa sk�senost� respondentov a respondentiek s diskrimin�ciou v nieko�k�ch oblastiach: fyzick� n�silie a ob�a�ovanie, diskrimin�cia v zamestnan�, diskrimin�cia v zdravotn�ctve a slu�b�ch, diskrimin�cia v arm�de, diskrimin�cia v cirkvi, diskrimin�cia v rodine a emigr�cia. Dotazn�k bol anonymn�, pri�om poskytoval respondentom a respondentk�m mo�nos� uvies� na seba kontakt, naj�astej�ie e-mailov� alebo telefonick�. V�skum mo�no charakterizova� ako z��astnen� (participatory). Aktivisti a aktivistky, distribuuj�ci dotazn�ky, boli �lenmi GLB komunity a sami boli s��as�ou v�skumu. Dotazn�k bol distribuovan� v prvom polroku 2002 bu� v tla�enej podobe na r�znych stretnutiach pre GLB minoritu, prostredn�ctvom osobn�ch alebo p�somn�ch kontaktov, alebo ho bolo mo�n� vyplni� na internete na nieko�k�ch webov�ch str�nkach. Preva�n� v��ina respondentov a respondentiek bola v �ase v�skumu v kontakte s gejsko-lesbickou komunitou a minim�lne do tejto miery sa otvorene hl�sila ku GLB men�ine. V�skum nezachyt�va gejov, lesbick� �eny, bisexu�lov a bisexu�lky, ktor� a ktor� nenav�tevuj� fyzick�, resp. virtu�lne miesta ur�en� pre GLB men�inu, alebo sa s existuj�cimi gejsk�mi a lesbick�mi zdru�eniami a organiz�ciami na Slovensku nijako nekontaktuj�.

Uvedomujeme si metodologick� obmedzenia dotazn�ka, ktor� si v �iadnom pr�pade nen�rokuje postihnutie celej h�bky a ��rky diskrimina�n�ch prejavov a toho, ako ich vn�maj� lesby, gejovia, bisexu�li a bisexu�lky. Treba podotkn��, �e ako pr�slu�n�ci ka�dej diskriminovanej men�iny, aj pr�slu�n�ci a pr�slu�n��ky GLB men�iny sa postupne st�vaj� vo�i homof�bnemu a diskriminuj�cemu spr�vaniu necitliv�, �i u� v d�sledku ur�it�ch psychick�ch obrann�ch mechanizmov, alebo v d�sledku internalizovanej homof�bie, preto existuje tendencia podhodnocova� skuto�n� rozsah a intenzitu diskrimina�n�ch z�itkov. Preto treba zistenia tohto v�skumu bra� ve�mi v�ne a s vedom�m, �e skuto�n� miera diskrimin�cie na z�klade sexu�lnej orient�cie na Slovensku je e�te rozsiahlej�ia.