• �vod
• Ciele a metodika v�skumu
• Charakteristika s�boru
• Skr�vanie sexu�lnej orient�cie
• N�silie a ob�a�ovanie
• Diskrimin�cia v zamestnan�
• Diskrimin�cia v arm�de
• Diskrimin�cia v sf�re slu�ieb
• Diskrimin�cia vo verejn�ch priestoroch
• Emigr�cia kv�li sexu�lnej orient�cii
• Diskrimin�cia v cirkvi
• Diskrimin�cia v rodine
• �o s diskrimin�ciou?

Copyright:


Powered by:


Created by:


Statistics:

V�skum diskrimin�cie na z�klade sexu�lnej orient�cie na Slovensku

N�silie a ob�a�ovanie

N�silie

Najvypuklej�ou formou n�silia a homof�bneho spr�vania vo�i gejom, lesb�m, bisexu�lom a bisexu�lkam s� fyzick� �toky. Ako vidno z grafu �. 9, a� 15 % respondentov, t.j. ka�d� �iesty a� siedmy gej, lesba alebo bisexu�l/bisexu�lka bol obe�ou minim�lne jedn�ho n�siln�ho fyzick�ho �toku kv�li sexu�lnej orient�cii. Z grafu �. 10 m��eme vidie�, �e z celkov�ho po�tu 37 respondentov, ktor� boli fyzicky napadnut�, v 16 pr�padoch sa tak stalo raz, v piatich pr�padoch dvakr�t a v 16 pr�padoch tri a viackr�t. U 42 % napadnut�ch ide teda o mnohon�sobn� pr�pady fyzick�ch �tokov.

Tabu�ka �. 9: N�siln� �toky

	po�et	percento
�no	37	15
nie	212	85
spolu	249	100

Graf �. 9:

Tabu�ka �. 10: Po�et n�siln�ch �tokov

	po�et
jeden	16
dva	5
tri a viac	16
spolu	37

Graf �. 10:

Fyzick� napadnutie malo r�zne formy. V 18 pr�padoch i�lo o jednotliv� facku, kopanec, v 10 pr�padoch respondenti uviedli opakovan� �dery, bitie a kopanie, v 1 pr�pade i�lo o ozbrojen� prepadnutie a v 13 pr�padoch malo n�silie in� formy. Naj�astej�ie bola p�chate�om nezn�ma osoba, �asto sa vyskytoval tie� spolu�iak, zn�my a, �o je �okuj�ce, policajt. �to�n�kmi boli aj rodinn� pr�slu�n�ci, spolupracovn�ci, susedia a in� osoby (por. tabu�ku �. 11 a graf �. 11).

Tabu�ka �. 11: P�chatelia �tokov

	po�et
nezn�my	15
policajt	9
sused	2
zn�my	8
spolu�iak	9
spolupracovn�k	2
rodinn� pr�slu�n�k	3
in�	5

Graf �. 11:

Vybran� pr�klady fyzick�ch �tokov:

• (lesba, vek 51-60 rokov) Skupina mu�ov ma vyhnala z podniku a nah��ali ma po uliciach. Mu� ma hrubo sexu�lne napadol a n�sil�m sa presved�oval, �i som mu�, alebo �ena. V tre�om pr�pade ma ne�akane napadli v dopravnom prostriedku a bolo zjavn�, �e mlad�kovi sa nep��im ako typ mu�skej �eny. Predt�m sa mi smial a ozna�oval ma za �chyln�.
  
  
• (gej, vek 41-50 rokov) Skupina skinheadov ma kopala a fackala. Potom na m�a vytiahli zbra�. Prilo�ili mi ju k hlave a chceli, aby som sa vyzliekol.
  
  
• (lesba, vek 18-25 rokov) Otec ma dal zn�silni� susedovi, preto�e pod�a jeho te�rie som lesba preto, �e som "to nesk�sila s poriadnym chlapom". Vlastne ma chcel takto vylie�i� z homosexuality. Mal pocit, �e by som mu mala by� v�a�n� za jeho "pomoc".

�daj, �e v 9 pr�padoch bol �to�n�kom policajt, nazna�uje, �e obete fyzick�ho �toku sa pravdepodobne nebud� s d�verou obraca� na pol�ciu a h�ada� u nej pomoc. Len 3 respondenti z napadnut�ch (9 %) uviedli, �e incident ohl�sili na pol�cii, pri�om v 2 pr�padoch bola reakcia pol�cie nepriate�sk� a len v 1 pr�pade podporuj�ca. V��ina napadnut�ch, ktor� sa neobr�tili na pol�ciu, uv�dza ako d�vod ned�veru v adekv�tny z�sah pol�cie ("k ni�omu by to neviedlo") a strach z �al�ieho poni�ovania a v�smechu. Z toho vypl�va, �e obete fyzick�ch �tokov kv�li sexu�lnej orient�cii sa boja obr�ti� o pomoc na pol�ciu, pri�om, pod�a na�ich �dajov sa tento strach ukazuje ako od�vodnen�.

Ob�a�ovanie

�o sa t�ka ob�a�ovania, situ�cia je e�te kritickej�ia. Takmer ka�d� druh� gej, lesba alebo bisexu�l/bisexu�lka (43 %) uv�dza, �e bol niekedy vo svojom �ivote obe�ou ob�a�ovania (graf �. 12). Predpoklad�me v�ak, �e ani toto ��slo nie je kone�n� a je len �pi�kou �adovca vo v�skyte ob�a�ovania na z�klade sexu�lnej orient�cie. Pre mnoh�ch gejov, lesby alebo bisexu�lov/bisexu�lky s� ur�it� jemnej�ie prejavy ob�a�ovania ako napr�klad vtipkovanie alebo nad�vky na adresu homosexu�lov takou samozrejmou s��as�ou kult�ry, �e ich ani nevn�maj� ako ob�a�ovanie. Tento fakt potvrdzuje aj graf �. 13.

Tabu�ka �. 12: Ob�a�ovanie

	po�et	percento
�no	104	43
nie	138	57
spolu	242	100

Graf �. 12:

Tabu�ka �. 13: Po�et pr�padov ob�a�ovania

	po�et
jeden	10
dva	16
tri a viac	78
spolu	104

Graf �. 13:

Z grafu �. 13 vid�me, �e z celkov�ho po�tu 104 respondentov, ktor� uviedli sk�senos� s ob�a�ovan�m, desiati uv�dzaj� jeden pr�pad ob�a�ovania (10 %), �estn�sti boli ob�a�ovan� dvakr�t (15 %), a a� tri �tvrtiny respondentov (78 os�b) uv�dza tri a viac pr�padov ob�a�ovania. Tieto �daje nazna�uj�, �e akon�hle je �lovek scitliven� na r�zne prejavy ob�a�ovania, t.j. za�ne si uvedomova� ich diskrimina�n� povahu v �ir��ch s�vislostiach spolo�enskej homof�bie, zist�, �e ob�a�ovanie na z�klade sexu�lnej orient�cie je be�nou s��as�ou �ivota gejov a lesieb.

Respondenti ako naj�astej�� prejav ob�a�ovania uv�dzaj� slovn� zneva�ovanie, a to a� v 89 pr�padoch. V 29 pr�padoch uv�dzaj� hrub� bezoh�adnos� a tie� vyhr�anie. O �osi menej �asto sa vyskytli n�pisy na ich adresu (v 22 pr�padoch) a vydieranie (v 15 pr�padoch). Okrem uveden�ch prejavov sa v 7 pr�padoch vyskytli nen�vistn� dopisy a v 19 pr�padoch in� prejavy ob�a�ovania.

Ako osobu, ktor� ich ob�a�ovala, respondenti naj�astej�ie uv�dzaj� nezn�meho �loveka (v 46 pr�padoch) alebo spolu�iaka (v 40 pr�padoch). Menej �asto ud�vaj� kolegu (v 27 pr�padoch), suseda (v 18 pr�padoch), rodinn�ho pr�slu�n�ka (v 18 pr�padoch), policajta (v 10 pr�padoch) alebo in� osoby (v 33 pr�padoch). Len miziv� percento (2 %) obet� ob�a�ovania ohl�silo incident na pol�cii. Reakcia bola v jednom pr�pade neutr�lna a v jednom pr�pade nepriate�sk�. Ako d�vod nenahl�senia uv�dzali respondenti ned�veru v adekv�tnu reakciu pol�cie, strach z druhotnej stigmatiz�cie a nedostatok legislat�vnych prostriedkov na ochranu homosexu�lnej men�iny. V 8 pr�padoch nahl�sili respondenti ob�a�ovanie in�m org�nom alebo �udskopr�vnej in�tit�cii, pri�om ani v jednom pr�pade nehodnotia reakciu ako podporn�. V 6 pr�padoch ju hodnotia ako neutr�lnu a v 2 pr�padoch ako nepriate�sk�.

Vybran� pr�pady ob�a�ovania:

• (lesba, vek 26-40 rokov) Jedno z naj�a���ch ob�a�ovan� som za�ila na strednej �kole, ke� profesor vyc�til moju orient�ciu, rodi�om povedal, �e som lesba a v�ade, kde ma stretol, pou��val slovn� prostriedky na zosmie�nenie. Samozrejme, moje zn�mky sa vyv�jali pod�a jeho pr�stupu, mala som s�lov� 4, hoci ostatn� zn�mky sa pohybovali medzi 1-2.
  
  
• (gej, vek 18-25 rokov) Otec sa mi vyhr�al, �e ak sa nezmen�m, p�jdem z domu, on, alebo ja. Kamar�tka, ktorej som najviac veril, ma zneva�ovala, spolu zo svoj�m bratom znepr�jem�ovala �ivot mne, a hlavne mojej mame. Vydierala n�s cit�tmi z Biblie (sme veriaci), ale dosiahla len to, �e mama plak�vala a spolu sme sa potom dlh� mesiace nebavili.
  
  
• (gej, vek 18-25 rokov) Spolu�iak sa o mne vyjadroval, �e som pojeban� buzerant, telefonoval mi domov cez svojich kamar�tov o polnoci, niekedy aj o tretej nadr�nom a oznamoval mi, �e som buzerant.
  
  
• (gej, vek 26-40 rokov) Mal som n�pisy na schr�nke "skurven� buzerant", n�pisy na stene, vo v��ahu aj pri dver�ch bytu "kokot tepl�".
  
  

Ke� sme �tatisticky porovn�vali vz�ah medzi pr�padmi ob�a�ovania a sexu�lnou identitou, uk�zali sa v�znamn� zistenia, �e najohrozenej�ou skupinou s� lesbick� �eny (ob�a�ovanie uv�dza a� 53 % lesieb), nasleduj� gejovia (ob�a�ovanie uv�dza 48 %), menej ohrozen� sa zdaj� bisexu�lne orientovan� mu�i (21 %) a �eny (19 %). �tatistick� �daje nazna�uj�, �e z h�adiska ob�a�ovania je rizikovej�ia homosexu�lna orient�cia ne� bisexu�lna.

�alej sme sa zis�ovali skr�vanie sexu�lnej orient�cie na verejnosti, resp. jej otvoren� prejavovanie. Na ot�zku v znen� "Vyh�ba� sa na verejnosti bozk�vaniu a dr�aniu sa za ruky s partnerom/partnerkou?" cel� polovica respondentov odpovedala "�no" a �al��ch 35 % odpovedalo "niekedy". Iba 15 % respondentov nec�ti potrebu skr�va� na verejnosti otvoren� prejavy vo�i svojej partnerke alebo partnerovi. �daje n�m ukazuje aj graf �. 14. Pri pou�it� �tatistick�ch testov sa uk�zalo, �e mu�i, a �peci�lne mu�i identifikuj�ci sa ako gejovia, sa v�znamne viac br�nia otvoren�m prejavom na verejnosti ako �eny. Domnievame sa, �e v t�chto v�sledkoch hraj� hlavn� rolu kult�rne vzorce, ktor� �en�m vo vz�jomn�ch (nielen erotick�ch) vz�ahoch dovo�uj� omnoho viac telesnosti ako mu�om. Telesn� vz�jomn� prejavy u mu�ov s� menej tolerovan� a ich pr�padn� prejavenie sa zv��a automaticky vn�ma ako homosexu�lne, aj ke� to tak nemus� by�.

Tabu�ka �. 14: Skr�vanie sexu�lnej orient�cie na verejnosti

	po�et	percento
�no	122	50
niekedy	87	35
nie	38	15
spolu	247	100

Graf �. 14:

Na ot�zku "Vyh�ba� sa poveda� o svojej sexu�lnej orient�cii �u�om, ktor� nie s� tvoji priatelia a pr�buzn�?" odpovedalo �no a� 54 % op�tan�ch. �al��ch 33 % uviedlo, �e niekedy, a len 13 % respondentov nem� potrebu zakr�va� pred in�mi �u�mi svoju sexu�lnu orient�ciu (graf �. 15).

Tabu�ka �. 15: Skr�vanie sexu�lnej orient�cie pred �u�mi, ktor� nie s� priatelia alebo pr�buzn�

	po�et	percento
�no	135	54
niekedy	80	33
nie	31	13
spolu	246	100

Graf �. 15:

Aj ke� by sa mohlo zda�, �e t� gejovia, lesby, bisexu�li a bisexu�lky, ktor� sa otvorene prejavuj� na verejnosti a otvorene rozpr�vaj� o svojej sexu�lnej orient�cii, bud� �astej�ie ter�om fyzick�ch �tokov alebo ob�a�ovania, t�to s�vislos� sa n�m nepotvrdila. Zd� sa teda, �e ter�om �toku, resp. ob�a�ovania sa m��e sta� ka�d� gej, lesba alebo bisexu�l/bisexu�lka, bez oh�adu na to, �i svoju orient�ciu otvorene vyjadruj�, alebo nie. Toto zistenie nazna�uje, �e �to�n�kom, resp. osob�m, ktor� ob�a�uj� niekoho na z�klade sexu�lnej orient�cie, sta��, �e sa o inzultovanej osobe domnievaj�, �e je homosexu�lna. Je zrejm�, �e obe�ami podobn�ch �tokov sa m��u sta� aj heterosexu�li, ktor�ch �to�n�k poklad� za neheterosexu�lnych.