|
|
Q ARCH�V
PREDSTAVUJEME, INFORMUJEME:
 Powered by: 
Created by: Statistics: 
|
Identita�Som �udsk� bytos�, ktor� niektor�ch �ud� znerv�z�uje. Ke� sa na m�a pozr�, vidia kaleidoskop charakterist�k, ktor� asociuj� s mu�mi aj so �enami. Som zamotan� uzol pln� rodov�ch kontradikci�... Som �ena, ktor� je maskul�nnej�ia ne� tie prominentn�, portr�tovan� v m�di�ch... Ak m�m hovori� za seba, m�j �ivot d�va zmysel iba vtedy, ak sa do rovnice prid� slovo transgender.� Leslie Feinberg �o je v mene? Z�le�� na tom, ako sa pomenujeme? Ako n�s pomenuj� in�? Je v�bec potrebn� pomenova� sa? V 19. storo��, ke� sa sexu�lne spr�vanie mu�ov a �ien stalo predmetom intenz�vneho vedeck�ho v�skumu, sexuol�govia a psychiatri za�ali definova� erotick� t��by vo�i pr�slu�n�kom rovnak�ho pohlavia a pr�slu�n� sexu�lne spr�vanie ako du�evn� chorobu, ozna�en� diagn�zou a �lie�en�� terapiou, ako aj r�znymi drastick�mi chirurgick�mi z�sahmi (jednou zo zau��van�ch met�d bolo napr�klad prikladanie hor�cej �ehli�ky ku klitorisu a pod.). Term�n homosexu�l bol zaveden� v roku 1869 v psychiatrii na ozna�enie mu�ov a �ien, ktor�ch homoerotick� sexu�lne t��by a spr�vanie boli pova�ovan� za psychopatol�giu. Slovo heterosexualita bolo po prv�kr�t pou�it� a� v roku 1890 na ozna�enie �ud�, ktor� vykon�vaj� pohlavn� styk pre p��itok, nie za ��elom prokre�cie, pri�om tak�to spr�vanie bolo pova�ovan� za devi�ciu, ktor� bola definovan� ako �abnorm�lny alebo perverzn� apet�t vo�i �u�om opa�n�ho pohlavia�. Term�n heterosexualita bol zaraden� do Websterovho slovn�ka a� v roku 1934, a postupne sa tento term�n za�al pou��va� na ozna�enie �norm�lnej sexuality�. V p�desiatych a �es�desiatych rokoch 20. storo�ia za�ali lesby, gejovia, bisexu�li a transgender mu�i a �eny v USA spochyb�ova� legit�mnos� heterosexu�lnej normy, a� napokon v d�sledku nov�ho empirick�ho v�skumu a pod vplyvom politick�ho aktivizmu gejov, lesieb a bisexu�lov a meniacich sa spolo�ensk�ch noriem Americk� psychiatrick� asoci�cia vy�iarkla v roku 1973 homosexualitu z Diagnostickej a �tatistickej pr�ru�ky du�evn�ch chor�b DSM-III. Psychiatrick� diskurzy sa v�ak aj na�alej v�razne podie�ali na diskurz�vnej kon�trukcii homosexuality a bisexuality. Pr�kladom je diagn�za tzv. ego-dystonickej homosexuality, ktor� bola v roku 1986 takisto vyraden� z DSM-III. Americk� LGBT aktivisti, ako aj �lenovia Americkej psychiatrickej asoci�cie u� takmer tridsa� rokov pracuj� intenz�vne na odstr�nen� stigmatiz�cie homosexuality, a hoci niektor� psychol�govia a psychiatri aj na�alej vn�maj� homosexualitu negat�vne, empirick� v�skum a profesion�lne normy v USA vylu�uj� v s��asnosti diagnostikovanie homosexuality a bisexuality ako psychopatol�gie. Dnes vieme, �e homoerotick� t��by a spr�vanie boli akceptovan� v mnoh�ch kult�rach v r�znych historick�ch obdobiach (d�kazom toho s� napr. sochy a m�ty zo starovek�ho Gr�cka), ale v kult�rach, kde prevl�dalo �idovsk� a katol�cke n�bo�enstvo, boli a s� homoerotick� vz�ahy pova�ovan� za smilstvo. U� to, �e homoerotika bola a je v niektor�ch kult�rach akceptovan� a v in�ch potl��an�, dokazuje, �e sexualita je spolo�ensk� kon�trukt, �e spolo�nos� definuje sexu�lne normy a tie kore�ponduj� s n�bo�ensk�mi, pr�vnick�mi, medic�nskymi a in�mi diskurzmi. A hoci homoerotick� spr�vanie a t��by nie s� ni��m nov�m pod slnkom, historik Jeffrey Weeks zd�raz�uje, �e politick� identita gej, lesba, bisexu�l a transgender sa objavila a� v priemyseln�ch krajin�ch dvadsiateho storo�ia. Ke�e slovo homosexu�l poch�dza z psychiatrie, GLBT/queer aktivisti a aktivistky z�sadne nepou��vaj� tento term�n na sebaozna�enie, preto�e odmietaj� stigmatiz�ciu, ktor� tento term�n evokuje. Preferovan� je pou��vanie term�nov gej, lesba, dyke, butch, femme, queen, bi, trans, queer a podobne, ktor� boli vytvoren� v GLBT/queer komunit�ch a ktor� signalizuj� jednozna�ne pozit�vnu symboliku. Queer teoretici, vych�dzaj�ci z postmodernistick�ho ch�pania sexuality, odmietaj� teoretick� ch�panie sexu�lnej identity v zmysle bin�rnych opoz�ci� (homo-hetero) v prospech ch�pania sexu�lnej identity ako fluidnej, nezafixovanej a potenci�lne sa meniacej. Vzh�adom na to, �e identita je organiza�n�m princ�pom men�inov�ch spolo�ensk�ch hnut�, autorky a autori zaoberaj�ci sa postmodernistickou dekon�trukciou identity poukazuj� na rozpor medzi ch�pan�m subjektu v kritickej te�rii (postul�t, �e ka�d� identita je limituj�ca) a imperat�vmi politick�ho aktivizmu. Mnoh� feministick� a queer autorky, zn�me anti-esencionalistickou teoretickou poz�ciou, ako napr. Gayatri Chakravorty Spivak, tvrdia, �e v aktivistickom kontexte je �strategick� esencionalizmus� opodstatnen�. Podobne ako Spivak, Judith Butler a Eve Kosofsky Sedgwick problematizuj� koncept unit�rneho subjektu a rozli�uj� medzi politicky strategickou identifik�ciou a dekon�truktivistick�m ch�pan�m identity ako fluidnej, ne-unit�rnej subjektivity. Op�tam sa teda e�te raz: �o je v mene? Z�le�� na tom, ako sa pomenujeme? Ako n�s pomenuj� in�? Je v�bec potrebn� pomenova� sa? Viera Wallace-Lorencov�
|
|
|