Teplo na severe aj na juhu
K predn�ke Hanny Hacker v Istropolise
Za�iatkom okt�bra sme v Q arch�ve mali vz�cnu n�v�tevu, Hannu Hacker z viedenskej univerzity, ktor� vyst�pila v Bratislave s dvoma predn�kami, prvou u n�s v Q arch�ve a druhou na Katedre rodov�ch �t�di� na UK.
Ma� mo�nos� vypo�u� si teoreti�ku tak�hoto form�tu a diskutova� s �ou si rozhodne vy�aduje odborn� zdatnos�, a mo�no aj predpr�pravu. Ako sa uk�zalo, predn�ka bola pre na�u komunitu istou v�zvou. Napriek tomu si mysl�m, �e t�m bol z Q arch�vu dan� d�le�it� sign�l, �e sme priestorom pre intelektu�lnu reflexiu a, �o je nemenej d�le�it�, �e priestor vytv�rame demokraticky nielen v�etk�m ot�zkam, ale aj r�znym vzdelanostn�m �rovniam. V tomto zmysle nerob�me rozdiel medzi diskusiou o citov�ch a sexu�lnych probl�moch vo vz�ahu, viden�ch iba z vlastnej �itej sk�senosti (na�e zn�me arch�vne hor�ce debaty) a o procesoch, ktor� menia na�e subkult�ry a na�e tepl� �ivoty v �ir�om, napr. aj geopolitickom zmysle, a ktor� teda predpokladaj� aspo� minim�lny z�ujem o ot�zky feminizmu, globaliz�cie, kr�z a perspekt�v vypl�vaj�cich z najr�znej��ch kult�rnych stretov.
Pr�ve tieto ot�zky otvorila prv� predn�ka H. Hacker s n�zvom Disidentn� sexuality v kult�rnych diskurzoch �Severu� a �Juhu�.
Pok�sim sa teraz pripomen�� a prerozpr�va� zop�r my�lienok z tohto podujatia, aby sme sa k nim pr�padne mohli vr�ti� v na�ich debat�ch i nesk�r.
S rizikom, �e budem ve�mi zjednodu�ova�, uvediem r�mcovo aspo� nieko�ko z�kladn�ch vec�: �ijeme v globalizuj�com sa svete, v ktorom prebiehaj� obrovsk� ekonomick� zmeny bez toho, aby sme mohli v �ase sledova� ich priebeh a uvedomi� si v�etky ich efekty. Svet (dnes vlastne u� len kapitalistick�) sa mie�a a v�etko sa st�va zmesou, v ktorej u� ni� nem� v�sadn� postavenie nez�vislosti a nez��astnenosti. Tieto procesy by sa dali vn�ma� aj ako priazniv�, keby v nich neprevl�dal princ�p, pod�a ktor�ho si bohat� krajiny 1. sveta (tzv. Sever), vlastniace riadiace syst�my a technol�giu, kupuj� smie�ne lacn� pr�cu vykon�van� v najmizernej��ch podmienkach 3. sveta, obrazne povedan� Juhu. Kolonializ�cia a vys�vanie Juhu Severom sa net�ka len v�roby d��ns, tri�iek, tenisiek, prehr�va�ov a s��iastok do po��ta�ov a nenech�va za sebou len ekologicky zni�en� oblasti a rozvr�ten� soci�lne a kult�rne prostredia, ale zasahuje do v�etk�ch oblast� �ivota.
V predn�ke i�lo o nieko�ko my�lienok zachycuj�cich to, ako sa tieto procesy prejavuj� v oblasti kult�ry, konkr�tne v diskurze o sexualit�ch na Severe a na Juhu a vz�jomne medzi nimi. Z nich vypl�va napr�klad, �e trojdielne Dejiny sexuality Michaela Foucaulta, ktor�m je z�padn� svet za mnoh� pov�a�n� a bez ktor�ch si dnes ani u n�s nevieme predstavi� �iadnu reflexiu sexuality, nemusia by� jedin�m sp�sobom, ako k t�mto ot�zkam pristupova�. Postmodernistick� myslenie prinieslo multiplicitu, no ak m� by� d�sledn�, mus� bra� do �vahy aj in� ne� z�padn�/severn� paradigmy. Ak� s� teda pr�stupy k sexualite na ��iernom kontinente�, ktor� post�trukturalistick�ho Foucaulta berie iba s rezervou (ve� v jeho genealogickom sk�man� sexuality a moci sa o Afri�anoch, Rusoch, austr�lskych Aborigenoch at�. ani nehovor�) a ozna�uje ho za v�lu�ne �severn�� diskurz? �strednou Foucaultovou my�lienkou je tvrdenie, �e moc sexualitu produkuje, a nie potl��a, a teda sex je sk�r n�strojom moci ne� sp�sobom, ako sa od moci oslobodi�.
A ako sa na probl�my rodu, pohlavia a sexuality d�vaj� africk� feministky, pr�padne ne-feministky, ktor� kritizuj� svoje �sestry� - biele angloamerick� teoreti�ky, prich�dzaj�ce s hotov�mi receptami, ako budova� sebauvedomenie a identitu �eny v dezol�tnych podmienkach postkolonializmu? Prin�aj� Afri�anky na ot�zky sexuality in� poh�ad a vieme ho naozaj pre��ta� v celom rozsahu?
O t�chto stretoch � kontroverzi�ch v kult�rnych diskurzoch medzi Severom a Juhom bola predn�ka H. Hacker. Na za�iatku spomenula, �e treba d�kladne sk�ma� sp�soby, ak�mi prebieha normaliz�cia v dominantnom diskurze (teda vo v��inovej kult�re) a ako je hegemonick� normalita nasto�ovan�.
Ak queer m� do �inenia s odporom vo�i normaliz�cii, predn�ka polo�ila ot�zku, �o je vlastne sexu�lne queer, �o je teda subverz�vne v existuj�cich reprezent�ci�ch belochov a �ernochov. Neposkytla vy�erp�vaj�ce rie�enia, dala sk�r obzor najvyhrotenej��ch stretov a paradoxn�ch momentov.
Jedn�m zo zn�mych poh�adov na koloniz�ciu 3. sveta je obraz mu�sky k�dovan�ho Z�padu, penetruj�ceho femin�nny orient, ktor�, bezmocne podliehaj�ci, nem� n�stroje na kon�trukt�vny odpor. Tento n�zor E. Saida podnietil aj kritiku bieleho imperialistick�ho feminizmu, ktor� bol �enami 3. sveta paradoxne vn�man� tie� ako normaliza�n�. Z ich poh�adu z�padn� feminizmus kon�truuje, �o to znamen� by� norm�lnou �enou, norm�lnou feministkou alebo norm�lnou lesbou. Tak je mo�n� kritizova� aj tak� z�kladn� feministick� texty ako Povinn� heterosexualita a lesbick� existencia (mimochodom, vy�lo v Aspekte 1/96). Rovnako je d�le�it� si uvedomi�, �e ani o tak�ch veciach ako kliteridekt�mia alebo lesbizmus nejestvuje medzi z�padn�mi feministkami a �enami rozvojov�ho sveta �pln� konsenzus. Tieto kontroverzie (napr. u��vanie odli�nej terminol�gie) sa prejavili najm� na ve�k�ch �ensk�ch stretnutiach v Pekingu 1995 a v New Yorku 2000. �al��m obrovsk�m probl�mom je kon�trukcia �eny v postkoloni�lnom kontexte a to, �o z nej urobil development�lny diskurz (obe�, hrdinku, chuderu, n�dej, stroj na pre�itie). Pod pojmom development�lny rozumiem diskurz prostredia rozvojov�ch projektov pomoci 3. svetu.
Procesy rozvojovej pomoci maj� pod�a Hacker zjavne normaliza�n� trend, depolitizuj� situ�ciu a prin�aj� so sebou �al�iu byrokraciu. Paradoxne mu podliehaj� aj tak� �nenorm�lne� organiz�cie ako napr�klad ILGA.
Prax v�ak ukazuje aj pestr� vz�jomn� prel�nanie t�chto i ke� dobre mienen�ch, predsa len �invaz�vnych� n�zorov�ch pr�dov �i podporn�ch aktiv�t na jednej strane a odpor alebo rezervovanos� vo�i nim na strane druhej. Aj glob�lny feminizmus je v prvom rade z�le�itos� belo�skej sebareflexie a �ierne feministky jeho z�kladn� pojmy pova�uj� za ohrani�en�. Id� �alej a spochyb�uj� nielen medzin�rodn� sesterstvo, ale aj samu kateg�riu rodu, a z�rove� aj politick� v�znam lesbickej sexuality. Predn�ka n�s v t�chto s�vislostiach upozornila na vplyvy tak�ch autoriek ako Oyeronke Oyewumi, Nkiru Nzegdwu �i Gayatri Spivak.
Zo �severnej� strany je tu zas queer te�ria, spochyb�uj�ca kon�trukcie rodovej, pohlavnej a sexu�lnej identity, ktor� napr�klad ochotne �erp� pr�ve zo status quo nez�padn�ch kult�rnych priestorov, ke� hovor� o mnohorakosti pohlav� a o �al��ch rodov�ch a sexu�lnych �zakriveniach� (posunoch), ktor� maj� d�le�it� a uzn�van� miesto napr. u p�vodn�ch indi�nskych obyvate�ov Ameriky a �al��ch.
V tomto komplikovanom pletenci n�zorov a soci�lnych prakt�k m� svoje miesto i literat�ra a v nej explicitn� obrazy queerovosti, gejskej a lesbickej identity a rovnakopohlavn�ch vz�ahov. Predn�ka n�m stru�ne predviedla nieko�ko autorov/autoriek africkej literat�ry a v kr�tkych cit�toch ozrejmila polohy, ktor� s� k dispoz�cii: od priamej homof�bnej averzie po zauj�mav� empatick� polohy.
Queer te�ria spolu s feminizmom kritizuje rasistick� koncepciu �ierneho tela ako exotick�ho, sexualizovan�ho, �ivo��neho (rozumej zvieracieho); len�e aj nez�padn� a ne-biele diskurzy m��u by� a b�vaj� rasistick�. U africk�ch �iernych autorov je pertraktovanie teplej problematiky (konkr�tne gejskej) pr�li� �asto sprev�dzan� �ierno/bielou kontroverziou, ktor� je z�rove� aj stretom bohatstva a chudoby, v ktorom �ierny mu� je spravidla obe�ou bieleho a nakoniec na svoju �z�vislos�� dopl�ca (v citovanej uk�ke umiera). A Hacker sa p�ta, kto vlastne s� ��astn�ci tak�chto diskurzov, ktor� vytv�raj� delenie na dobr�ch a zl�ch sexu�lnych disidentov.
Lesbick� liter�rne postavy s� aj v africkej literat�re zriedkavej�ie ne� mu�sk�, z troch spom�nan�ch sme si vypo�uli cit�t z pr�zy Calixthe Beyala C'est le soleil qui m'a brul�e. Ten bol pr�ve v�nimkou v tom zmysle, �e �lo o l�sku dvoch �iernych �ien; zachytil ich v situ�cii, ke� jedna sprev�dza svoju milenku na �ensk� oddelenie nemocnice. Je to ur�ite jeden z pozit�vnej��ch obrazov, zbaven� n�nosov stereotypov, ale nedajme sa uspa�: rovnako ako aj v ostatn�ch spom�nan�ch pr�zach, lesb�m nie je dan� pre�i�. V tomto pr�pade trest smrti prich�dza ako d�sledok tajne vykonan�ho potratu.
Tak sme sa dozvedeli nie�o o diskurze, kde jednou z ot�zok je, nako�ko �africk� alebo �neafrick� je homosexualita. (Tu som si s hr�zou spomenula, ako ktor�si potmeh�d v na�om parlamente splietal, �e aj k n�m homosexualita prenikla zo skazen�ho z�padu, nu��)
Ale vr�me sa k meritu veci: Ako uzavrela Hanna Hacker, v ka�dej diskusii o sexu�lnej norm�lnosti a odli�nosti je pr�tomn� rasa a �rasovanie� a naopak v ka�dej re�i o bielych a �iernych ide aj o sexualitu, a to sexualitu v mno�nom ��sle. No a na z�ver pripomeniem e�te �vodn� my�lienku predn�ky: Disent, subverzia a �tok na dominantn� rodovo sexu�lne pravidl� sa maj� ch�pa� ako pozit�vum.
