|
|
Q ARCH�V
FILMY:  Powered by: 
Created by: Statistics: 
|
Gender mainstreaming - uplat�ovanie rodov�ho h�adiska
Rovnos� pohlav� je v Eur�pe zakotven� v ka�dej �stave a podporen� mnoh�mi medzin�rodn�mi deklar�ciami. Tak nejako je to teoreticky. Z praktickej str�nky je to zlo�itej�ie. Rovnos� pohlav� existuje len v niektor�ch oblastiach. K �ene sa vo v��ine oblast� e�te st�le pristupuje ako k menejcenn�mu pohlaviu. Mu�i s� na tom v�eobecne lep�ie, ale predsa existuj� sf�ry, kde s� tie� marginalizovan� (napr. v starostlivosti o deti a ich v�chove, v o�etrovate�stve...). Mnoho �ud� si povie, �e je to prirodzen�. Ve� mu�i maj� v spolo�nosti svoje miesto a �eny zasa svoje. Neviem, �i je to naozaj tak, ale ak tento poh�ad br�ni jednotlivcovi presadi� sa v oblasti, ktor� ho zauj�ma, tak sa to naz�va diskrimin�cia. A to je pod�a �stavy nepr�pustn�. Ot�zka znie, ako to rie�i�? Touto ot�zkou i samotn�m rie�en�m sa zaober� Barbara Stiegler, ktor� pod z�titou Z�ujmov�ho zdru�enia �ien Aspekt viedla v Bratislave v priestoroch nad�cie Friedrich Ebert Stiftung na t�to t�mu predn�ku. Barbara Stiegler je psychologi�ka, pedagogi�ka, vedeck� pracovn��ka v Hospod�rskom a soci�lnopolitockom v�skumnom a poradenskom centre nad�cie Friedrich Ebert Stiftung v Bonne. �a�iskom jej pr�ce je �ensky �pecifick� v�skum. Rozpr�vala o strat�gii gender mainstreamingu (v slovenskom preklade "uplat�ovanie rodov�ho h�adiska"), ktor� funguje ako jeden s princ�pov odstra�ovania rodovej nerovnosti. Princ�p gender mainstreamingu vych�dza z my�lienky komplexnej politiky zasahuj�cej v�etky oblasti. To znamen� integrova� ot�zky o rovnosti �anc� �ien a mu�ov na v�etky �rovne rozhodovania a rie�enia probl�mov u v�etk�ch z��astnen�ch, a to na �rovni vl�dy a parlamentu, ale aj s�kromn�ho podniku. To z�rove� znamen�, �e si znova a znova kladieme ot�zky typu: Ako moje rozhodnutie ovplyvn� mu�ov a ako �eny? Ovplyvn� ich rovnako? Rozli�ne? Bud� ma� v��ie v�hody mu�i, alebo �eny?... Pri rozhodovac�ch procesoch mus� ma� presadzovanie rodov�ho h�adiska rovnak� v�hu ako hospod�rska efektivita. Korene tejto strat�gie siahaj� do celosvetov�ho �ensk�ho hnutia a jeho sk�senost� s presadzovan�m svojich po�iadaviek vo�i vl�dam. Na jeho prv�ch troch konferenci�ch boli prijat� dokumenty odpor��aj�ce zlep�enie postavenia �ien a vl�dy jednotliv�ch �t�tov sa ich zaviazali re�pektova�. Tieto z�v�zky v�ak neviedli k �iadnemu zlep�eniu, a tak bola v roku 1995 na 4. svetovej konferencii �ien v Pekingu uveden� nov� strat�gia - gender mainstreaming. Znamenalo to, �e vl�dy vo v�etk�ch oblastiach a v ka�dom jednotlivom pr�pade presk�maj�, ak� dopad m� ich politika na situ�ciu �ien. V roku 1993 sa podarilo reformou �trukt�rnych fondov E� presadi� "rovnos� pr�le�itost� pre mu�ov a �eny" ako cie�ov� �lohu, �i�e po prv� raz v Eur�pe do�lo k zakotveniu rovnosti pr�le�itost� do v�eobecnej koncepcie podpory. Teoretick� z�klad je teda hotov�, ale jeho presadzovanie v praxi je omnoho zlo�itej�ie. Z�vis� od �ud�, ktor� s n�m pracuj�. Mnoho �ud� to vn�ma ako zbyto�n� z�a� a nepova�uje zmenu syst�mu za d�le�it�. Napriek tomu sa efekt gender mainstreamingu za��na prejavova� a mno�stvo projektov u� pracuje pod�a tejto strat�gie. Z�kladn�m mot�vom, ktor� sa preplieta celou strat�giou gender mainstreamingu, s� rovnak� mo�nosti pre ka�d�ho.
Zdroj: Barbara Stiegler: Ako uplat�ova� rodov� h�adisko (Aspekty strat�gie Eur�pskej �nie) . Aspekt 2002, z nemeck�ho origin�lu prelo�ili Jana Cvikov� a O�ga Pietruchov�.
Pripravil Roman Koll�rik |
|
|